1.Ktorý bol pokrstený v Jordáne.
Možno sa nám zdá, že vtedy, pred 2000 rokmi, zažili ľudia Ježiša Krista ako
človeka, a preto mohli v neho ľahšie uveriť. Ale koľkí neuverili? Neuverili, lebo
videli v Kristovi iba človeka. A v ich očiach ako človek konal zázraky, čo sa veľmi
nehodí. Nedokázali vidieť Boží plán v človeku. Nedokázali pripustiť, že Boh práve
takýmto spôsobom, skrze Ježiša Krista sa chcel dať spoznať, pocítiť a uvidieť.
Naše predstavy o blížnych, priateľoch, známych či susedoch si často krát vytvárame
na základe prvej skúsenosti, možno bolestnej, a už nedokážeme pripustiť zmenu.
No Boh nás postupne pretvára k lepšiemu. Nemajme preto akési nemenné
"škatuľky" ľudí, navždy zasunuté v zásuvke. Veď stačí Božia milosť a tá premieňa.
Aj my sami sa máme a môžeme zmeniť, ani my nie sme dokonalí. Pán prichádza
ticho a pokorne. Učme sa od neho.
2. Ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.
Ježiš Kristus prišiel na zem preto, aby sa dal spoznať. Aby sme ho spoznali
skrze pomoc, ktorú nám poskytuje v pravý čas i na príhovor Matky Márie.
Mária ako žena, matka, starostlivo a citlivo vníma naše potreby a chce nás
ochrániť pred pádmi. Prosí v nebi, keď nemáme odvahu prosiť my sami.
Ale umocňuje i našu modlitbu. A všetko predkladá Bohu. Nerozhoduje sama.
Keď tak vnímam a počúvam ľudí, mám pocit, že sa bojíme toho, že o našom
živote rozhodne Mária. Ale jej vyznanie: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi
stane podľa Tvojho slova," nám pripomína, že Mária len prijíma Božiu
vôľu a učí ju prijímať i nás.
3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.
Ježiš Kristus prišiel darovať každému z nás nebo. Každý, kto oň stojí, bude
v ňom môcť prebývať. Nebo je nádejou, že môžeme byť lepší, veď je v ňom
pripravené miesto pre každého z nás. Kristovo učenie je zvesťou o láske.
Ježiš z lásky prichádza, v láske uzdravuje, pre lásku umiera. Pre záchranu
lásky umiera. Pravá láska dáva všetko. Nešpekuluje a nepochybuje, či o ňu
niekto stojí. Láska všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska povzbudzuje
aj moju vieru. Dáva mi odvahu nanovo uveriť človeku, prejsť sklamaním, bolesťou,
nepochopením, odmietnutím. Láska je silou srdca. A túto milosť udeľuje Boh.
Tak ho o ňu prosme.
4. Ktorý sa premenil na vrchu Tábor.
Keď Boha raz spoznáš, chceš zostať s ním. Ak zasiahol tvoje srdce, chceš sa
vždy k nemu priznávať. Možno nerozumiem mnohému vo svojom živote a kladiem
sebe i Bohu otázku: "Prečo?". Nemusím všetkému rozumieť, dôležité je, že chcem
byť iný, že už nechcem ubližovať. Po stretnutí s Pánom dokážem svoj život vnímať
ako reťaz skúseností, ktoré ma stále viac vedú k dobru, a preto nie je dôvod k
zúfalstvu. Dôkaz o tebe, Pane si nesie každý sám vo svojom srdci. Poznal som ťa
práve tak, ako som potreboval. Učeníkom sa vrylo do pamäti tvoje premenenie na
hore Tábor. I ja si chcem mnohé zo svojho života dobre zapamätať. Chcem si
ľudí, situácie, momenty ... Áno, chcem si zapamätať každé požehnané milé
stretnutie s tebou. Uvedomujem si, že keď si raz prišiel, navždy s nami zostávaš.
A moja viera v teba, Pane, žije.
5. Ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.
Celý sa daroval. V kúsku chleba ostáva stále prítomný, aby sme my mohli žiť.
Tajomstvo, ktorému nás učí sám Boh. Triumfuje viera, nádej, láska. Viera, v ktorej
vyznávam: toto je Boží Syn. Nádej, že Boh i napriek našej úbohosti a hriešnosti
o nás stojí. A láska, ktorá ma učí nebáť sa darovať iným. Darovať seba.
Eucharistia - to je umieranie i zmŕtvychvstanie Lásky. Lásky, ktorá
sa nebráni bolesti, Lásky, ktorá odpúšťa. Inak to ani nevie. Je dobrotivá. Aká je
však moja láska? Dnes sa dáva už len akosi opatrne. Bojí sa zrady, úteku, klamu.
Bojí sa, že ju znova opľujú. Avšak i v každom našom zastavení krížovej cesty
je zvesť o svetle. Odkaz lásky pre mňa, pre teba. Odhaľme ho, veď je nám darovaný.