1. Ktorý bol pokrstený v Jordáne.
Krst Pána v rieke Jordán je udalosť veľkého významu v jeho pozemskom
živote. Vtedy dostal od nebeského Otca poverenie hlásať evanjelium
a zvestovaťľudom príchod Božieho kráľovstva. Prijal Ducha Svätého,
ktorý sa nad ním zjavil v podobe holubice a z neba zaznel hlas: “Toto
je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.” (Mt3,17)
Táto udalosť Kristovho života pripomína rodine dar sviatostného
krstu a birmovania, ktorými boli sami manželia posvätení na hodnosť
všeobecného kňazstva a ktoré majú svojím manželským a rodinným
životom uskutočňovať. Manželia spolupracujú s nebeským Otcom
na diele stvorenia, s Kristom na diele vykúpenia seba a svojich detí
a s Duchom Svätým na diele posvätenia seba a sveta.
2. Ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru.
Pán Ježiš prejavil prvýkrát svoju božskú moc na svadbe v Káne. Urobil zázrak
pred očami učeníkov a svadobčanov. Na podnet Panny Márie premenil vodu
na víno. Prítomnosťou na svadbe naznačil Ježiš svoj zámer, že chce byť pri rodine
a pomáhať jej v rozličných situáciách života. Tento zámer naplno uskutočnil,
keď povýšil manželstvo na sviatosť.
3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.
Svoj verejný život Pán Ježiš zasvätil ohlasovaniu Božieho kráľovstva.
Začal hlásať: “Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.”
(Mt 4,17)
Potom tri roky chodil po krajine, učil ľudí o nebeskom Otcovi a o tom, čo majú
robiť, aby prišli do neba. Najviac zdôrazňoval lásku. Ohlasovanie Božieho
kráľovstva vždy spájal s výzvou k pokániu. Pokánie a obrátenie srdca je spôsob,
akým sa Božie kráľovstvo dostáva do srdca človeka.
4. Ktorý sa premenil na vrchu Tábor.
“O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol
na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril
a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.” (Mk 9, 2-3)
Takto evanjelium opisuje udalosť Pánovho premenenia na hore Tábor.
Ježiš apoštolom ukázal svoju budúcu slávu, aby sa nedali sklátiť,
keď ho o niekoľko dní budú vidieť zneváženého na kríži. Zažatá nádej
v zmŕtvychvstanie im mala pomôcť prekonať pohoršenie kríža a skúšku
viery v Kristovo božstvo. Aj kresťanská rodina potrebuje žiť v tejto nádeji
opierajúcej sa o Kristovo víťazstvo a zmŕtvychvstanie. Musí často
prežívať krízy, skúšky, a chvíľu tak ako Ježiš, pobudnúť na úpätí Kalvárie.
Ale spomienka na všetko krásne, čo spolu prežili má im dodať sily.
5. Ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.
Pán Ježiš ustanovil Najsvätejšiu Eucharistiu najmä pre dobro rodiny. Tej veľkej
božej rodiny, ktorú nazývame Cirkev, ale aj tej malej, domácej cirkvi.
Ona zjednocuje veriacich s Kristom, ale aj navzájom medzi sebou a utvára z nich
bratské spoločenstvo - rodinu.
“Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel
na jednom chlebe.” (1 Kor 10,17) Najsvätejšia Eucharistia je nesmiernym dobrodením
pre naše kresťanské rodiny. Ako každá rodina potrebuje dennodenne
pozemský pokrm, aby mala silu žiť terajší časný život a plniť úlohy dňa, práve tak
Oltárna sviatosť je a má byť každodenným duchovným pokrmom pre rodinu.
Z neho rodina žije svoj duchovný život.