1. Ktorý sa pre nás krvou potil.
Hlboko oľutuj!
Prečo ten duševný Kristov zápas v Getsemani? Pre tvoje hriechy! Prečo zármutok
až na smrť? Pre tvoje hriechy! Prečo taká duševná trýzeň, že mu krv preniká
cez póry? Pre tvoje hriechy!
Keď si pomyslíš na všetky svoje spáchané chybné kroky, nenúti ťa
to hodiť sa na zem pred Vykupiteľom, ktorý je v Olivovej záhrade
v smrteľnom zápase a dať najavo svoju ľútosť? Kiež by si predsa nikdy
nestratil tento svätý zármutok, že si Ježiša urazil. Getsemani ťa vyzýva
k ľútosti z lásky, áno, k takej ľútosti, ktorá sa končí až tvojou smrťou.
2. Ktorý bol pre nás bičovaný.
Vážne sa kajaj!
Čo aké ukrutné bolo bičovanie pri stĺpe, predsa každá predvídaná obeta tých, čo
budú patriť Ježišovi, robila mu trápenie znesiteľnejším.
Nepovzbudilo by ťa to k horlivosti, k pravému životu pokánia? Tvrdosť,
ktorú berieš na seba, odovzdanie sa, v ktorom sa cvičíš, odrieknutie, ktoré
vykonávaš, všetko to videl Ježiš pri stĺpe bičovania už pred sebou a nemálo
ho to potešovalo. Rob preto pokánie, rob vážne pokánie! Nešetri sa!
3. Ktorý bol pre nás tŕním korunovaný.
Nepomsti sa!
Koľko zlého urobili vojaci Spasiteľovi. Nielenže sa mu najhoršie vysmievali, ale
trápili ho všetkým mysliteľným spôsobom. Napriek všetkým týmto podlostiam
nehýbe sa v srdci Pánovom nijaká túžba po pomste, nijaké roztrpčenie proti ním.
Aj tebe robili, alebo robia z času na čas zle. Vtedy ľahko vznikne v tebe želanie
odplatiť im to rovnakou mierou.
Nepomsti sa! Hľaď na Tŕním Korunovaného. Prikazuje ducha zmierenia.
4. Ktorý pre nás kríž niesol.
Trp odovzdane!
Ak bolo niečo, čo držalo Spasiteľa vzpriameného na jeho ceste k miestu
ukrižovania, bola to okrem iného táto myšlienka: mnohí objímu kríž
z lásky k nemu.
Hádam sa počítaš k týmto, keď aj nie doteraz, teda aspoň nabudúce.
Odovzdanosť v utrpení je ti potrebná ako denný chlieb! Nepríjemnosti
zo strany blížneho, telesné ťažkosti, nemilé náhody a duševné namrzenosti
sa totiž navzájom striedajú, lebo cez celý život nás sprevádzajú protivenstvá.
Tomu všetkému treba odovzdane povedať: “Kam ma Boh vedie, tam chcem ísť.”
5. Ktorý bol pre nás ukrižovaný.
Rád odpúšťaj!
Kto sa na Golgote nenaučí odpúšťať, nenaučí sa to nikdy. Už Ježišove
slová: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia”(Lk 23,34), musia nás
k tomu povzbudzovať. Ale ešte viac jeho smrť na kríži.
Či to nie je takrečeno jedno, jediné odpustenie? Zrušil dlžobný úpis,
ktorý svedčil proti nám. Zomrel za všetkých; za bezbožníkov, hriešnikov
a nespravodlivých. Boh nám odpustil všetko, ba odpúšťa nám zase.
Chce však, aby sme podobní Ukrižovanému, boli nevyčerpateľní
v odpúšťaní. Pamätaj si to!