1. Ktorý bol pokrstený v Jordáne.

U mnohých ľudí sa viera spája iba s prijatím základných sviatostí. Veľa
ľudí prijalo krst, teda boli zapísaní v matrike, ale nič sa v ich živote nezmenilo.
A predsa v krstnom obrade kňaz kladie zásadné a veľmi konkrétne
otázky: “Či sa zriekate hriechu, aby ste mohli žiť v slobode Božích
detí? Či sa zriekate všetkého, čo vedie ku zlu, aby vás hriech neovládol?
Či sa zriekate zlého ducha, ktorý je hlavným šíriteľom hriechu?”
Na tieto otázky sa pri krste odpovedá kladne, ale život často ukazuje, že iba
slová nemôžu byť a ani nie sú odpoveďou. Ozajstnou odpoveďou sú skutky,
konkrétne postoje v konkrétnych situáciách. No zdá sa, že nie sú príliš jasné
a čitateľné, preto sa neveriaci často pýtajú: “Čím sa práve vy, veriaci, pokrstení,
líšite od nás neveriacich?” Už samotná otázka je výrečnou obžalobou, nuž zamyslime
sa i my.

2. Ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.

Každý človek túži po šťastí. Ľudia robia všetko pre to, aby ich život bol veselý
a šťastný, aby bol vyplnený smiechom, zábavou a príjemnosťami. Život však
ukazuje, že v tejto zábave, v tej túžbe po príjemnosti je možné sa úplne stratiť
a zabudnúť na podstatné.
Na svadbe v Káne Galilejskej iba Mária a Ježiš spozorovali, že džbány sú prázdne,
že sa minulo víno. Všetci ostatní boli zaujatí oslavou.
Našťastie v strede tejto oslavy bola prítomná Mária so svojím Synom. Vďaka nim
všetko bolo v poriadku. Prítomnosť Ježiša a Márie je vždy zárukou, že nakoniec
všetko dobre dopadne.

3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.

V našej dobe si v návale informácií človek vyberá len niektoré. Obvykle
iba tie, ktoré mu najviac vyhovujú, ktoré sú príjemné, a ktoré nič nekomplikujú.
Ľudia radi čítajú športové správy, epizódy zo života politikov
a známych ľudí. No je takmer nemožné nájsť na verejnom mieste človeka, ktorý
číta Sväté písmo.
Ľudia vedia, že slová evanjelia sú pohýňajúce, kategorické a reálne. Tieto
slová sa nedajú tak ľahko zabudnúť, sú špeciálnou výčitkou svedomia,
“tŕňom”, ktorý sa nedá vytrhnúť. Tieto slová vchádzajú do pamäte
a do svedomia. Našťastie, sú aj takí, čo kladú Sväté písmo do najkrajšej police
domácej knižnice a pravidelne ho čítajú. A čo my?

4. Ktorý sa premenil na vrchu Tábor.

Ľudia venujú pozornosť svojmu telu. Každé fyzické trápenie sa končí návštevou
lekára a užívaním tabletiek. Dokonca obyčajné zašpinenie rúk, alebo oblečenia
prináša nepokoj, mobilizuje nás niečo urobiť.
Zašpinená duša nie vždy vzbudzuje nepokoj. Veľa ľudí ako keby sa spriatelilo s
hriechom. Sú takí, ktorí žijú v hriechu veľa mesiacov či rokov. Sú takí, ktorí sa
naposledy spovedali v čase, keď si vysluhovali sviatosť manželstva, alebo pred
prvým svätým prijímaním. Ako často sa stáva, že ten, ktorý žil v hriechu, aj v hriechu
zomiera. Čistá duša prežiaruje celé telo.
Môžeme si položiť otázku: “ Ako bude vyzerať tento človek, keď Kristus
na konci sveta príde so svojím osláveným telom súdiť svet?”

5. Ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.

Masovokomunikačné prostriedky neustále prinášajú alarmujúce správy, že
každý deň na rôznych miestach zeme tisícky ľudí hladujú, veľká časťľudstva je
podvyživená. Je dobré, že aspoň niekto bije na poplach.
V mnohých krajinách niet kostolov, niet kňazov, ľudia sú zbavení duchovnej
služby, niet svätej omše ani Eucharistie, niet možnosti vyspovedať sa...
A nikto nebije na poplach!
Málokoho to znepokojuje. A predsa svet bez Boha je svetom bez duše.
Veď predsa svet bez Boha je svetom bez lásky, život bez Eucharistie
je duchovné živorenie. V takomto svete je ťažké dôstojne žiť a nájsť večný život.
Modlime sa, aby všetci túžili po pokrme pre dušu.