1. Ktorý slávne vstal z mŕtvych.

     Len ten, kto sa dobre vyspovedá, zažije veľkonočný pokoj.

     Alebo si inej mienky? Poviež azda: nič tak nerád robím, ako sa spovedám?

     Potom si sšte nepochopil, že spoveď je Kristovým veľkonočným darom pre nás.

     Pravdaže, spoveď od teba niečo žiada, preto sa oprávnene nazýva sviatosťou

     zmierenia. Ale ak si celkom úprimný vo svojej obžalobe a zároveň prinášaš

     srdce plné nadprirodzenej ľútosti, ako prebohato sa potom cítiš odmenený za

     svoje námahy! Si zbavený vín, všetko napätie zmizlo, každý zmätok je preč.

     Konečne očistený môžeš teraz s radosťou spievať:  "Aleluja!". Veľkonočný

     pokoj vládne v tvojej duši.

 

     2. Ktorý slávne vystúpil do neba.

     Len ten, kto nepodlieha duchu sveta, bude nebesky zmýšľať.

     Duch sveta a duch Kristou sú nezmieriteľnými protikladmi. Kto holduje jednému

     musí byť nepriateľom druhému. Nanebovstúpenie Pána nám má pripomínať,

     čo sme sľúbili pri krste - že sa budeme zriekať svetského chápania života,

     aby sme ho vymenili za božský. Preto preč s dychtivosťou po stále väčšom majetku!

     Preč so zaľúbeným pokukávaním po hriechu! Preč s neschopnosťou sebaovládania!

     Preč s ľahostajnosťou každého druhu! Preč s povrchnosťou v náboženských

     povinnostiach! Ináč nikdy nebudeme nebesky zmýšľať.

 

     3. Ktorý nám zoslal Ducha Svätého.

     Len ten, kto lásku rozdáva, bude lásku aj prijímať.

     Všeobecne známa pravda. Aj keď nad tým uvažujeme z náboženského pohľadu,

     je správna. Duch Svätý je láska. Preto chce, aby sme aj my boli láskou. Čo

     prijímame z jeho lásky, to máme ďalej dávať blížnym. A čím viac darujeme, tým

     viac budeme od neho zase dostávať. Láska, ktorú svojim blížnym z lásky k Bohu

     daruješ, nemusí byť nimi stále ocenená, zato Boh ti ju vždy odplatí. Buďme preto

     láskaví, áno, sedemdesiatkrát dávajme zaznievať hlaholu dobroty. Láska nás robí

     obľúbenými, neláska neobľúbenými - u Boha aj u ľudí.

 

     4. Ktorý ťa, Panna, vzal do neba.

     Len ten, kto žije preto, prečo je stvorený, získa nebo.

     Ani u Márie to nebolo inak. Žila na oslavu Boha. Preto bola prijatá do večného

     príbytku. Ježiš nás uistil: "Nie každý, kto mi hovorí: ´Pane, Pane,´ vojde do nebe-

     ského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

     Mnohí mi v onen deň povedia: ´Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene?

     Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene

     veľa zázrakov?´ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy,

     čo páchate neprávosť!" (Mt 7,21-23)

     Je to jasné. Ak chceš vojsť do neba, ži podľa vôle Božej! Niet nijakej inej cesty.

 

     5. Ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval.

     Len ten, kto je verný, bude korunovaný.

     Čo iné je korunované u Márie, než príkladná vernosť aj v maličkostiach?

     Aj u teba bude korunovaná vernosť, alebo sa nebude konať nijaká koruno-

     vácia. Verný musíš byť, aby si mohol rozdávať lásku. Verný, aby si zhadzoval

     putá sebeckosti. Verný, aby si znovu napravil všetky spáchané neprávosti.

     Verný, aby si sa odvďačil Bohu za preukázané milosrdenstvo. Verný z bázne

     pred Božským majestátom. Mysli na slová Písma: "Buď verný až do smrti

     a dám ti veniec života." (Zj 2,10)