1. Ktorý bol pokrstený v Jordáne.

     Ježiš začal svoje verejné učinkovanie krstom. Sviatosť krstu stojí

     i na začiatku nášho kresťanského života. Krstom sa nielen očisťu-

     jeme od vín, ale zároveň dostávame silu rásť v Kristovej milosti a byť

     Kristovými vyslancami. Krstom sa každý z nás stal Kristovým človekom.

    Z toho teda plynie záväzok, aby sme aj konali tak, akoby v našej osobe konal

    sám Kristus. Vieme dobre, že nie vždy sa nám to darí, skôr mnohé veci

     nevedomky pokazíme. Ale krstom sa v nás posilňuje dôvera v Boha,

     ktorý dokáže i neúspechy pretaviť v dobro. Nech nás toto tajomstvo posil-

     ňuje, aby sme sa neustále dokázali odovzdať do Božích rúk. A tak, ako nás

     krst obmyl od hriechov, nech nás naša odovzdanosť obmyje od všetkých

     nedokonalostí, ktorými zakaľujeme naše svedectvo o Kristovi.

 

     2. Ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.

     Prvé znamenie, ktoré Ježiš urobil, bolo premenenie vody na víno v

     Káne Galilejskej. Víno je symbolom radosti zo života. Ježišov zázrak slúžil

     k prehĺbeniu radosti zo života, k jeho skvalitneniu. Tak tomu bolo aj pri

     všetkých telesných a duševných uzdraveniach. Ježiš zakaždým priniesol

     telesne uzdravenému novú kvalitu i radosť do života, rovnako veľkú radosť

     zažívali aj tí, ktorých Ježiš oslobodil od hriechov. Odpustenie hriechov je

     najväčším zázrakom. Umožňuje nám začať nový život s novým elánom,

     dáva nám novú kvalitu života. Tento zázrak, ktorý pozná každý z nás, by nás

     mal viesť k pocitu vďačnosti za to, že môžeme s novou radosťou pokračovať

     v živote a že môžeme túto radosť prinášať aj do života našich bratov a sestier.

 

     3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.

     Hlavným bodom Ježišovho ohlasovania bolo pozvanie k vnútornému

     obráteniu. Vnútorne sa môžeme obrátiť len vtedy, keď sme ochotní zmeniť svoj

     život a súčasne bezhranične dôverujeme v Božiu pomoc. Vnútorné obrátenie

     nie je záležitosťou iba jedného okamihu. Je to úloha na celý život a máme ho

     neprestajne uskutočňovať každý deň. Ani apoštoli sa úplne vnútorne neobrátili

      v jednom momente. Spomeňme si prípad apoštola Petra. Svoje obrátenie

     začal vtedy, keď sa rozhodol nasledovať Ježiša Krista. Vnútorne sa potreboval

     obracať každý deň: raz odhováral Ježiša od vykupiteľského diela, inokedy ho

     dokonca zaprel. Ale jeho ochota k obráteniu nevyhasla ani v týchto krízových

     momentoch, inak by nebol schopný Ježišovi vyznať svoju vieru a lásku slovami:

     "Ty vieš, že ťa mám rád." Petrova ochota nasledovať Ježiša išla až do krajnosti,

     k mučeníckej smrti. Až keď zomieral na kríži, bol úplne ukončený proces jeho

      vnútorného obrátenia. Kiežby aj naše vnútorné obrátenie v hodine našej smrti

     bolo zavŕšené do takej miery, že by sme mohli hneď  vstúpiť do radostí večného života.

 

     4. Ktorý sa premenil na vrchu Tábor.

     Apoštoli boli očarení Ježišovou slávou. Jeho sláva bola predobrazom oslávenia

     po jeho víťazstve nad smrťou. Takisto bola predobrazom aj nášho budúceho

     oslávenia, lebo všetci sme určení k osláveniu. Žalmista hovorí, že Božou slávou

     je živý človek. Smrťou sa nič nekončí, tak ako sa nič neskončilo Ježišovou smrťou.

     Aj my sme rovnako predurčení k večnému životu. Naše budúce oslávenie bude

     premenou všetkého zlého, čo máme vo svojom vnútri a zdokonalením všetkého

     dobrého. Nezabúdajme, že Ježiš vstal z mŕtvych s oslávenými ranami. Tak aj

     každá rana, ktorú sme v živote zakúsili, bude premenená a oslávená.

 

     5. Ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.

     Ježiš vzal chlieb a víno a tieto pozemské dary premenil na svoje obetované telo

     a svoju vyliatu krv. Eucharistiou Ježiš vytvoril tajomstvo novej jednoty medzi

     Bohom a ľudstvom, ako aj medzi ľuďmi navzájom. Toto tajomstvo jednoty krásne

     vyjadruje jeden starokresťanský spis, kde sa hovorí, že chlieb je utvorený z 

     mnohých zŕn, ktoré pochádzajú z rôznych klasov a víno je utvorené z mnohých 

     hroznových bobúľ, ktoré rástli na rôznych strapcoch. Tak aj my sme boli kedysi

     rozptýlení, ale v Kristovi vytvárame novú jednotu. Toto tajomstvo nadväzuje

     vlastne na predchádzajúce, lebo aj zrná aj hroznové bobule musia prejsť

     premenou, aby sa z nich stal chlieb a víno. Tak aj každý z nás musí prejsť

     vnútornou premenou, aby bol schopný v Kristovom mene vytvárať novú jednotu

     spolu so svojimi bratmi a sestrami. Nech Boží duch jednoty a prijímanie

      Eucharistie vykoná v nás túto premenu, aby sme už tu na zemi dokázali vytvárať

      takú jednotu, akú raz budeme tvoriť s našimi bratmi a sestrami v nebi.