1. Ktorý sa pre nás krvou potil.
Hľaď na mňa, učeníkmi sklamaného!
Vrúcne som prosil svojich troch vyvolených apoštolov: "Bedlite so mnou!"
No zakaždým, keď som sa k nim vrátil, našiel som ich spať. V najťažšej
hodine môjho života bol som sklamaný tými, ktorí mi boli najbližší, ktorým
som venoval najväčšiu lásku. Len krátko predtým som ich vysvätil za
kňazov a podal som im Najsvätejšiu Sviatosť. Teraz spia, namiesto
toho, aby ma posilňovali. Čo je každé sklamanie, ktoré môžeš zažiť, oproti
môjmu sklamaniu!
2. Ktorý bol pre nás bičovaný.
Hľaď na mňa, vojakmi mučeného!
Nevieš si predstaviť, čo ma stálo mučenie bičovaním! Bolo to rozsekanie
živého tela. A tá surovosť! Vojaci švihali po nervoch, ktoré boli obnažené v
otvorených ranách. Polomŕtvy som klesol do vlastnej krvi. Aj teba môžu trápiť
rôznymi spôsobmi, dokonca dlhý čas. Bolí ťa to, stonáš a plačeš. Vtedy sa
pohrúž do útrap môjho bičovania. Takto budeš čerpať novú odvahu a novú silu.
Vtedy spoznáš, že mňa trápili oveľa viac, ako kedy kto môže trápiť teba.
3. Ktorý bol pre nás tŕním korunovaný.
Hľaď na mňa, vysmievaného vojakmi!
Keď si ťa niekto nevšíma, keď ťa vysmeje alebo podceňuje, vtedy si myslíš,
že ktovie akú ujmu ti spôsobuje. Hľaď len na mňa a spoznáš niečo lepšie!
Vojaci ma zaodeli do purpurového plášťa, na hlavu mi vložili korunu, upletenú
z tŕnia, posmešne si kľakali predo mnou, opľúvali ma, dávali mi facky a bili ma
trstinou. A to celkom verejne! Keď si pomyslíš, že ja, Boží Syn, som vzal na
seba také poníženie, čo môže zneuctiť teba?
4. Ktorý pre nás kríž niesol.
Hľaď na mňa, odsúdeného Pilátom!
Pripusťme, že ťa niekto obviní z previnenia, na ktoré si nikdy ani nepomyslel
a všetci tomu uveria. Budeš sa cítiť nespravodlivo odsúdený, urazený a pred
nasledujúcim trestom celkom bezmocný. Aký ťažký údel: teba nevinného
ohovárajú ako vinného! Ako to bolo so mnou? Hriešny, zbabelý miestodržiteľ
Poncius Pilát sedel predo mnou, Nevinosťou samou, aby ma súdil a odsúdil.
Nielen na smrť, ale priamo na trest zločinca, na popravu kríža.
Ó, načúvaj a rozumej! Chceš sa tu ešte žalovať, keď ťa niekto druhý odsudzuje?
5. Ktorý bol pre nás ukrižovaný.
Hľaď na mňa, opusteného Otcom!
Keď ťa ľudia opustia, je to trpké, ale dá sa to zniesť, dokiaľ ostávaš spojený
s Bohom. Ale domnievať sa, že si opustený Bohom samým - to je nevýslovné,
pekelné utrpenie, to je mučeníctvo, pre ktoré niet slov, to je bolesť, čo nemá
sebe rovnej. A pritom ležala na mne vina celého ľudstva! Toto hrozné duševné
utrpenie prinútilo ma vykríknuť: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!".
Nekonečnú priepasť takej trýzne nikdy nepochopíš. Povzbuď sa
na tom, keď sa cítiš osamelý, nepochopený a opustený. Prekonaj toto
obdobie statočne, bez hľadania nejakej pozemskej náhrady.