1. Ktorý bol pokrstený v Jordáne.
Možno sa nám zdá, že môžeme byť so sebou spokojní: sme pokrstení,
máme za sebou prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania. Spovedáme
sa každé Vianoce i Veľkú noc, každú nedeľu sme prítomní na svätej omši,
usilujeme sa o systematické odmodlenie aspoň krátkej modlitby.
Ale to nemusí stačiť. Niektorí učeníci sv. Jána Krstiteľa, keď sa prvýkrát stretli
s Pánom Ježišom, zanechali všetko, dokonca aj svojho učiteľa, a šli za Ježišom.
Začali ho počúvať, hľadieť na neho a nakoniec ho nasledovali.
Vedeli, že ich úlohou je ohlasovať Kristovo evanjelium, ale vedeli tiež, že
evanjelium sa nedá ohlasovať len slovami. Spoznali, že ľudia počúvajú
predovšetkým to, čo sa ohlasuje životom.
2. Ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.
Novomanželia z Kány Galilejskej sa iste usilovali urobiť všetko potrebné:
prenajali sálu, objednali muzikantov, pripravili potrebné nápoje a pokrmy,
pozvali hostí... Pravdepodobne si mysleli, že sa môžu pokojne oddať oslavovaniu.
No napokon sa ukázalo, že nie všetky plány a výpočty musia byť presné.
Možno bolo teplejšie ako obyčajne, možno hostí prišlo viac, a tak im začalo
dochádzať víno. Vo vtedajšej dobe takáto udalosť, naoko nepatrná, mohla byť
veľmi neprijemná. Našťastie uprostred pozvaných hostí boli Ježiš a Mária.
Vďaka ním svadba zostala radostnou a šťastnou až dokonca. Pretože iba Ježiš
dokáže vodu urobiť vínom. Iba Ježiš dokáže naplniť každé prázdno.
A to je jedinečná šanca - pre každého.
3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.
Žijeme v hlučnej dobe. K našim ušiam prenikajú tisíce slov zo všetkých strán,
no väčšinou vnikajú do uší iba preto, aby o chvíľu vyleteli von a nezanechali po
sebe žiadnu stopu. Niekedy nám uniká obsah počutého, mávame malú slovnú
zásobu a problémy s vyjadrovaním, necítime sa príliš isto ani v škole, ani v práci.
Preto máme v sebe veľa nepokoja, neistoty, pochybností. Pochybujeme o tom
či dobre rozmýšľame, hovoríme, či robíme najsprávnejšie rozhodnutia.
Zem nemôže nič urodiť sama od seba. Zem potrebuje dobré, čisté zrno, aby
mohla priášať úrodu. Ale najskôr musí táto zem zrno prijať, premeniť, prisvojiť
si ho, priam privlasniť. Niečo podobné sa musí udiať s Božím Slovom v našom
vnútri, aby sme mohli prinášať plody.
4. Ktorý sa premenil na vrchu Tábor.
Okolianašich obydlí sú stále krajšie a krajie. Bývame v čoraz lepšie zariadených
bytoch s veľkými oknami, klimtizáciou a inými vymoženosťami. Jzdíme modernejšími,
rýchlejšími a bezpečnejšími autami. Žiaľ, za pozoruhodnou krásou, ktorú umožňuje
nový mejkap, tapety, dekorácie, sa nie vždy nachádza skutočná krása človeka.
Vo svete neustále zúria vojny, prelieva sa krv, silnie nenávisť. Často sa presviedčame,
že zvieratá sú "ľudskejšie" ako ľuda, že slovo "človek" neznie vždy hrdo.
Naše vnútro musí byť krajšie ako vonkajšok, len vtedy to vonkajšie prinesie
šťastie pre všetkých.
5. Ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.
Starší ľudia hovoria, že niekedy sa sedelo nielen pri jednom stole, ale aj pri jednej
miske. Dávalo to prítomným pocit jednoty, blízkosti a spoločenstva. Stôl sa stáva
mostom medzi ľuďmi, pretože nič nespája ľudí, ako posedenie okolo jedného stola.
Dnešný svet vyzdvihuje snahy zjednocovania a vzájomnej solidarity. Európa sa zjednocuje
Ale ľudia sa čoraz viac odcudzujú, dokonca celé rodiny. Stretávajú sa na schodoch,
v spoločných priestoroch bez záujmu, zaujatí sami sebou. Eucharistia nám dáva veľkú
šancu na zjednotenie. Eucharistia je neopakovateľnou príležitosťou, aby sa všetci
cítili bratmi a sestrami. Lebo Eucharistia, to je lámanie Chleba, ako hovorili prví
kresťani. Hovorme takto aj my a rozmýšľajme, či sa dnes priznávame ku Kristovi.