1. Ktorý bol pokrstený v Jordáne.

Končí sa skrytý život Ježiša. Odteraz nepatrí už iba Matke. Vychádzajúc
z vôd Jordána, začína sa misia Mesiáša. Ján Krstiteľ hovorí o ňom:
“ Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.” (Jn 1, 29). Boh Otec sa
verejne priznáva k nemu a osobitne potvrdzuje jeho totožnosť, hovoriac:
“ Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.”(Mk 1,11). Ježiš už tu berie
na svoje plecia ťarchu našich hriechov a s ranami svojho utrpenia ich vynesie
až na kríž. Už tu začína odčinenie hriechov celého ľudstva. Identifikujúc sa s nami
dosvedčuje našu biedu ako svoju vlastnú.
Ježiš Kristus je človekovi tak blízky, že ho, podobne ako v zástupe čakajúcich
na krst, nemusíme vôbec spoznať. Nemusíme dokonca spozorovať, že Ježiš je
pre nás Božím darom.

2. Ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.

Mária, Matka Ježišova, stará sa aj o svadobnú hostinu tých, ktorí pozvali
na svadbu jej Syna. Ona cíti potrebu pomôcť a hneď sa začína
starať. Zázrakom otvára srdcia poslucháčov Bohu a jeho dobrote.
Prijmúc pozvanie na svadobnú hostinu, Ježiš si pred všetkými uctil manželstvo
muža a ženy. Potvrdil, že manželstvo je krásne, chcené a požehnané
Stvoriteľom.
Kristus prítomný medzi nami môže zopakovať zázrak z Kány v každej
etape trvania manželstva. Stačí ho pozvať a poprosiť. On môže vody rutiny,
ľahostajnosti, nudy premeniť na víno lásky, srdečnosti, jemnosti
a obdariť nás týmito darmi.

3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.

Otec neustále hľadá svoje dieťa - hoci by bolo stratené a chodilo zlými cestami.
Táto ústretovosť Boha, bohatého na milosrdenstvo voči ľudstvu, nosí v dejinách
spásy meno Ježiš Kristus.
Kristus stojí po boku človeka nehľadiac na to, či sa on volá Adam, Kain, Abrahám
či Judáš. Otec obetuje vlastného Syna nie iba z dôvodu, že človek je biedny
a slepý, nahý a hriešny, ale predovšetkým preto, že ho bezhranične miluje. Druhá
osoba Najsvätejšej Trojice stojí po našom boku a daruje nám svojho Ducha
aj svoju Matku. Obdarúva nás doslova všetkým.
Iba odo mňa závisí, či ja sám, hojne ma obdarujúcemu Kristovi, otvorím svoje
srdce a načerpám to, čo potrebujem pre svoju spásu.

4. Ktorý sa premenil na vrchu Tábor.

Traja apoštoli na vrchu Tábor zažili tajomstvo existencie neba. Zažili zázrak,
ktorý im naháňa strach, ale aj radosť, ktorá vyráža dych. Vyvolení Vykupiteľom,
počujú hlas Otca, sú zahalení oblakom, ktorý je znakom prítomnosti Boha.
Scenériou udalosti je oblak, blesk i hlas, nadšenie i padnutie na tvár.
“Žiarenie tváre sťa slnko” bolo darom Ježiša pre apoštolov - darom
na ceste na Kalváriu. Vznešenosť Vykupiteľa môže, ba dokonca musí sa prejaviť
v živote veriacich. To je tiež dar Ježiša pre nás ľudí, na neraz ťažkých cestách
a chodníkoch nášho života.
Prijať tento dar znamená spočinúť zrakom na Kristovej tvári. Odteraz môžeme
dosvedčovať lásku Otca a tešiť sa z radosti Ducha Svätého.

5. Ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.

To čo je v Cirkvi najcennejšie - Eucharistia - je darom samého Pána, darom
jeho lásky. Kristove slová vypovedané v predvečer jeho umučenia
a smrti – „Vezmite a jedzte...“, „Vezmite a pite...“ sú svedectvom lásky
až do konca. Ježiš nás pozýva všetkých pod svoj kríž, aby sme sa dotkli jeho Tela,
jeho Krvi a jeho Lásky. Dáva nám seba samého, aby človek mohol dôjsť ku šťastiu
na vlastných nohách. Dáva výdatne každému, kto chce, koľko chce a kedy chce.
Tento dar nás privádza do rozpačitosti, šokuje a zahanbuje. Ale s Kristom
je človekovi ľahšie dvíhať svoj vlastný život, často zamotaný, dvíhať ho až k nebesiam.