1. Ktorý bol pokrstený v Jordáne.
Privtelenie ku Kristovi uskutočnené prostredníctvom krstu sa neustále obnovuje
a posilňuje účasťou na eucharistickej obete, predovšetkým plnou účasťou na nej,
ktorá sa dosahuje pri svätom prijímaní. Môžeme povedať, že nielen každý z nás
prijíma Krista, ale že aj Kristus prijíma každého z nás. Uzatvára s nami priateľstvo:
"Ste mojimi priateľmi". My totiž žijeme vďaka nemu: "Ten, čo mňa je, bude žiť
zo mňa". V eucharistickom spoločenstve sa vznešeným spôsobom uskutočňuje
vzájomné "prebývanie" Krista a jeho učeníka: "Ostaňte vo mne a ja vo vás".
2. Ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.
Ak je Eucharistia tajomstvom viery, ktorá natoľko prevyšuje náš intelekt, že nás
núti plne sa odovzdať Božiemu slovu, nikto nám nemôže byť v podobnom postoji
takou pevnou oporou a vodkyňou ako Mária. Naše opakovanie Kristovho gesta pri
Poslednej večeri pri napĺňaní jeho poslania: "Toto robte na moju pamiatku!" sa
zároveň stáva prijatím Máriinho pozvania, aby sme ho bez váhania poslúchli:
"Urobte všetko, čo vám povie!" Materinskou starostlivosťou, ktorú Mária prejavila
na svadbe v Káne Galilejskej, akoby nám hovorila: "Neváhajte, dôverujte slovám
môjho Syna. On, ktorý bol schopný premeniť vodu na víno, je rovnako schopný
učiniť z chleba a vína svoje telo a svoju krv, odovzdávajúc v tomto tajomstve veriacim
živú pamiatku svojej Paschy, aby sa tak pre nich stal chlebom života."
3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.
Existuje mnoho problémov, ktoré zatemňujú horizont našich čias.
Stačí pomyslieť na nástojčivú potrebu pracovať pre vec mieru, klásť do vzťahov medzi
národmi solídne predpoklady spravodlivosti a solidarity, brániť ľudský život od jeho
počatia až po prorodzený koniec. A čo povedať o toľkých protirečeniach "globalizovaného"
sveta, kde - zdá sa - slabí, malí najchudobnejší majú len malú nádej? To je svet,
v ktorom musí zažiariť kresťanská nádej! Aj preto chcel Pán zostať s nami v Eucharistii,
vpisujúc do tejto jeho obetnej a spoluúčastnej prítomnosti prísľub ľudstva obnoveného
jeho láskou.
4. Ktorý sa premenil na vrchu Tábor.
Zo svojej povahy Eucharistia je centrom zasväteného života - osobného i v
spoločenstve. Je každodenným viatikom a prameňom duchovnosti jednotlivca i
celého spoločenstva. Každá zasvätená osoba je povolaná, aby v nej prežívalo
Kristovo veľkonočné tajomstvo, zjednocujúc sa s ním v obete vlastného života
Otcovi prostredníctvom Svätého Ducha. Horlivá a dlhotrvajúca adorácia Krista,
prítomného v Eucharistii, istým spôsobom umožňuje okúsiť to, čo prežil Peter
počas premenenia: "Dobré nám je tu." Slávením tajomstva Kristovho tela a krvi
posilňuje sa a vzrastá jednota a vzájomná láska tých, ktorí zasvätili svoj život Bohu.
5. Ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.
Úcta, ktorú vzdávame Eucharistii mimo svätej omše, je neoceniteľnou hodnotou
v živote Cirkvi. Takáto úcta je úzko spojená so slávením eucharistickej obety. Kristova
prítomnosť pod eucharistickým spôsobom uchovávaným po svätej omši - ktorá
pretrváva, pokiaľ sa zachovávajú spôsoby chleba a vína - pochádza zo slávenia tejto
obety a vedie k sviatostnému i duchovnému spoločenstvu. Je úlohou pastierov, aby
povzbudzovali, aj osobným príkladom, eucharistický kult, zvlášť vystavenie
Najsvätejšej sviatosti ako aj spočinutie v adorácii pred Kristom prítomným pod
eucharistickým spôsobom. Je krásne keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi
ako milovaný učeník a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho Srdca.
Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým "umenie modlitby"
ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej
adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát,
moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu,
potechu a podporu.